Predpoveď počasia

Počasie online

Kalendár udalostí

August 2018
Pon Uto Str Štv Pia Sob Ned
30 31 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31 1 2

Správy SME

Cestovný poriadok

Odkiaľ:
Kam:
Čas: Dátum:

Významné osobnosti obce Kolačkov

Štefan Milan (*12.3.1925-+8.1.2000)

Vdp. Štefan Milan, sa narodil 12.3.1925 v Liptovskej Tepličke. V roku 1950 na odporúčanie otca biskupa Jána Vojtaššáka sa neprihlásil Vdp. Stefan Milan do pastoračnej služby, ale doliečoval svoju chorobu. Za kňaza bol vysvätený 27.7.1950 v Rožňave Mons. Róbertom Pobožným pre Spišskú diecézu. Od roku 1951 pracoval v ilegalite. V roku 1953 bol nespravodlivo odsúdený na 11 rokov straty slobody a 10 rokov odňatia občianskych práv. Väznený bol v Ruzyne a Mírove. V roku 1960 bol amnestovaný a zamestnaný v Papierňach v Poprade. Od roku 1963 bol ekonóm v Nákupno - zásobovacom závode v Poprade. Až od roku 1968 sa dostal do pastorácie. Najskôr bol kaplánom v Spišskej Novej Vsi a od roku 1969 správcom farnosti v Spišskom Bystrom. A od roku 1984 sa stal správcom farnosti v Kolačkove. V roku 1995 odišiel na dôchodok do Kňazského domu v Spišskej Kapitule. Zomrel 8. januára 2000 a pochovaný bol 11. januára 2000 v Spišskej Kapitule. Pochovával ho spišský pomocný biskup Mons. Andrej Imrich a kazateľom na pohrebe bol vtedajší generálny vikár Mons. Ján Zentko.

zdroj: Biskupský úrad Spišská Kapitula

Jozef Dragoš- Alžbetínčan (*25.11.1909-+3.10.1977)

Katolícky kňaz, slovensky básnik a publicista s pseudonymom Alžbetínčan.Vdp. Jozef Dragos Alzbetincan Narodil sa 25. novembra 1909 v Kravanoch. V rokoch 1931-1936 študoval teológiu v Spišskej Kapitule. Po vysvätení za kňaza pôsobil v troch obciach (Zákamenné, Bijacovce, Kluknava), až kým neprišiel do Kolačkova. V tejto obci pôsobil od roku 1940 do 1949, keď emigroval do Nemecka. Najprv doma, neskôr v emigrácii vydal niekoľko zbierok básní: Kytica myrhy, Nepoškvrnená víťazí, Slávme hviezdy jasné, Pútnici.
Zostavoval tiež modlitbové knihy pre amerických a kanadských Slovákov. V roku 1951 založil Slovenskú osadu Sedembolestnej Panny Márie v Sarnii (Kanada), ktorú aj sám spravoval. Vybudoval v Kolačkove Kalváriu, postavil sochu sv. Terezky, sám si na streche fary vyrábal elektrický prúd a pre 60 rokmi zaviedol v Kolačkove rozhlas po drôte. Staral sa o vzdelanie a duchovný rozvoj farnosti, zložil pieseň Po matke zdedený ruženec mám, učil mládež ľudové piesne.

Zomrel v Ríme v roku 1977.

Vavrinec Zamiška (*1987-+1984)

Bol synom Juraja Zamišku a Kataríny, rod. Žoldákovej. Žil v rokoch 1897 až 1984. S manželkou Annou vychovali 4 deti – Juraja, Máriu, Jozefa a Magdalénu. V rokoch 1935 – 1944 bol richtárom obce Kolačkov. Rozhodoval o veciach obecných, ale podieľal sa aj na dianí  v oblasti cirkevného života. Keďže v tom čase obecné úrady neexistovali, funkciu richtára vykonával v priestoroch svojho rodinného domu (terajší dom Jozefa Zamišku č.44). Tu sa schádzali aj obecní poslanci (v tom čase nazývaní „burgore“), ktorí mu pomáhali spravovať obec čestne a spravodlivo. Boli to Ľudvig Reľovský, Jozef Jozefík, Jozef Horanský a Šimon Dziak. Vavrinec Zamiška rozvíjal kultúru obce, pravidelne sa zúčastňoval divadelného predstavenia Krížová cesta, ktoré sa konalo počas veľkonočných sviatkov v obecnej škole. Spravoval agendu výberu obecných daní – tzv. hasičská a kominárska dávka. Každá rodina ročne prispievala okolo 30 korún do obecnej kasy -  z toho sa potom platili hasiči a kominár. Richtár pripravoval podklady pre notára a viedol dražbu v obci. Svojím verejným vystupovaním obec prezentoval aj pri vítaní verejných aj cirkevných hostí v Kolačkove. Pre obec zadovažoval veci hospodárske aj remeselné. Viedol voličské zoznamy počas konanie obecných volieb. Spolupracoval s miestnym učiteľom Brazdom a farským úradom, ktorý v tom čase spravoval vdp. Dragoš.  Keďže v tých časoch neexistoval v Kolačkove obchod, založil obecný obchod tzv. Nupot. Obyvatelia obce boli vyzvaní, aby prispeli istou sumou a každá rodina musela doviezť na výstavbu 5-krát kameň a piesok. Obchod bol postavený v priestoroch terajšej predajne v Kamennom dvore. Neskôr tam bola vybudovaná aj obecná sála pre spoločenské účely. Obec v zastúpení richtára spravovala obchod aj sálu. Taktiež sa podieľal na výstavbe krížovej cesty v Kolačkove – konkrétne na vybudovaní III. zastavenia – Pán Ježiš prvý krát padá pod krížom. Bolo to jeho osobné poďakovanie sa za návrat najstaršieho syna Juraja z koncentračného tábora v Nemecku (bol zajatý ako vojak počas povstania).

Vavrinec Zamiška je známy vo svojej rodine, ale aj medzi obyvateľmi obce, ako človek prísny, otvorený a spravodlivý, ktorý chcel obec Kolačkov rozvíjať a pripraviť dôstojné podmienky pre ďalšie generácie.

(Spracované na základe rozprávania syna Jozefa Zamišku)

Michal Chlebák (*18.9.1814-+5.12.1875)

narodil sa v Kolačkove, publicista, prekladateľ, prozaik, ľudovýchovný pracovník, ktorý predstavuje mladú generáciu bernolákovcov pôsobiacich na východnom Slovensku. Pochovaný v Starej Ľubovni. Hovoril po slovensky a po nemecky. Vo svojich kultúrno-vzdelávacích, osvetových a literárnych snahách vychádzal už z nových podmienok a úloh bernolákovského hnutia, ktoré v tomto období malo svoje stredisko v Budíne. Základné vzdelanie získal na piaristickom gymnáziu v Podolínci, filozofické štúdia skončil v Jágri a v rokoch 1834-1838 študoval bohoslovie v Spišskej kapitule. Potom kaplánoval v Tvrdošíne, Nižných Ružbachoch (1839-1845), v Spišskej Novej Vsi (1845-1854) a od septembra roku 1854 bol slovenským farárom v Starej Ľubovni, kde umrel 5.12.1875.

Chlebák vo svojich snahách ľudovýchovných s veľkou vervou sa zapojil do zakladania spolkov miernosti na Spiši. Veľký význam má Chlebáková publicistika, v ktorej rozoberal hospodárske, sociálne, spoločenské a literárne otázky v Cyrillovi a Methodovi, Katolíckych novinách, ale predovšetkým v štúrovských Slovenských národných novinách.

Osobitnú pozornosť si zasluhujú Chlebákové články o príčinách nevzdelanosti ľudu, o hospodárskej nerovnosti katolíckeho duchovenstva a pod. Za hlavné príčiny nevzdelanosti pokladal „odvislosť poddanskú“ a odcudzenosť vzdelancov ľudu. Ďalej rozvádza ako éra poddanstva vyhnala z ľudu akúkoľvek túžbu po vzdelaní a zničila ho po každej stránke. Príčiny nevzdelanosti vidí aj v tom, že „školy naše, najmä vyšší, nikdy neboli prostonárodné“, a preto nemohli dostatočne pripraviť kňažstvo a učiteľstvo, ba ani nižšie a vyššie úradníctvo pre prácu p medzi pospolitým slovenským ľudom.

V článku Jako by se dala otázka o zaopatrení kňažstva a klerikálnych semenišť najlépe rozluštiti predkladá jednu zo základných otázok drobného katolíckeho duchovenstva – „nerovnosť rozdeleného statku cirkevného“. Kriticky v ňom upozorňuje na veľkú majetkovú a z toho plynúcu i sociálnu rozdielnosť medzi vysokou cirkevnou hierarchiou a drobným duchovenstvom.

Z Chlebákových článkov v Slovenských národných novinách vzbudzuje pozornosť obsiahlejšia správa o pomeroch na Spiši, najmä jej posledná časť, kde sa oduševnene vyslovuje za zavedenie štúrovskej slovenčiny ako dôležitého vzdelávacieho prostriedku ľudu. Chlebák sa literárne orientoval aj na písanie ľudových, mravoučných a zábavno – poučných rozprávok pre deti a dospelých.

V činnosti Michala Chlebáka treba kladne hodnotiť jeho snahu o zjednotenie bernolákovcov a štúrovcov v slovenskom národnom hnutí v záujme ďalšieho prehĺbenia obrodeneckej ideológie a rozvoja národného života Slovákov.

Avšak i pri všetkej svojej snahe o pokrok, nepodarilo sa mu v celom rozsahu vymaniť sa zo zajatia súčasnej náboženskej ideológie. Trvalé miesto v našich kultúrnych a literárnych dejinách mu však zabezpečila prevažná časť publicistiky, ľudovýchovná a ostatná národno – kultúrna činnosť.

Michal Madanský (*15.09.1799-+8.2.1856)

Najvýznamnejšia osobnosť bernolákovského hnutia v 20. a 30. rokoch. Narodil sa 15. septembra 1799 v Kolačkove. Základné stredoškolské vzdelanie nadobudol v Levoči, filozofické štúdium skončil v Jágri a teologické v rokoch 1819 – 1823 v Spišskej kapitule. Potom krátko pôsobil v Lokci, Trstenej a Námestove a od začiatku roku 1829 až do smrti na Spiši. Umrel v spišskom bohosloveckom seminári 8. februára 1856. Madanský už ako popredný bernolákovec, blízky spolupracovník Martina Hamuljaka, sústredil sa na spiši predovšetkým na otázku vydávania bernolákovského časopisu a na prehĺbenie národného uvedomenia tunajšieho ľudu. Podľa neho by každý slvenský vlastenec mal „zanechať českoslovenčinu a prijať bernoláčtinu“.
Michal Madanský sa zaslúžil o rozširovanie slovenských kníh na spiši aj získaním predplatiteľov na diela Jána Kollár, Jána Hollého, na časopisy a iné. A hoci, ako píše o získavaní predplatiteľov, „medzi tunajším kňazstvom ani ľudom nedá sa nič dosiahnúť“, predsa sa mu podarilo získať niekoľkých záujemcov o slovenskú literatúru. V odpovedi na Hamuljakov návrh vydávať časopis zaujal veľmi reálne stanovisko. Odporúčal vydávať najprv týždenník pre drobné slovenské mestečká a remeselníctvo a pre dedinský ľud „noviny alebo krátke prozaické spisy, v ktorých by prevládali pútavé a pritom poučné zvesti z prítomnosti a príbehy z minulosti“, a len potom by sa malo pomýšľať na literárny časopis pre náročných čitateľov.
Michal Madanský sa svojou činnosťou, názormi a aktivitou zaradil v druhej fáze bernolákovského hnutia hneď za Martina Hamuljaka. Osobitný význam má jeho činnosť na Spiši. Tu sa prejavil ako výrazná osobnosť s pozoruhodným úsilím o zjednotenie národno – buditeľských a literárnych síl na východnom Slovensku, ba aj širšie, a ako propagátor názorov o osobitnosti Slovákov ako národa a slovensčiny ako spisovného jazyka. Má veľký podiel na rozšírení národno – buditeľského programu bernolákovcov.

Tomáš Žoldák

Okolo roku 1896 bol členom obecného zastupiteľstva, neskôr richtárom. Obyvatelia obce Kolačkov mu pripisujú nemalé zásluhy pre obec, nakoľko verejné miestnosti, školu, kostol sa snažil držať v čo najväčšom poriadku. Jeho zásluhou bola v roku 1896 vystavaná nová škola, v roku 1912 bol vydláždený kostol, ohradený cintorín a postavený nový orgán. Taktiež bol kronikárom obce Kolačkov, ktorú písal od r. 1969 (Kronika Tomáša Žoldáka v Kolačkove), po odchode vtedajšieho učiteľa, ktorý pôsobil v obci.
Kronika obce Kolačkov bola písaná do roku 1964. Po tomto roku sa prestala písať a to až do roku 1969 z dôvodu, že kronikárovi obce Tomášovi Žoldákovi nechcel vtedajší tajomník MNV za písanie kroniky platiť. Poznámky, ktoré písal Tomáš Žoldák od roku 1969 až do roku 1982 boli písané do obyčajného zošita.
Do kroniky pod názvom “Kronika Tomáša Žoldáka v Kolačkove“ začal zaznamenané údaje prepisovať kronikár obce Tomáš Žoldák, od 23. novembra 1982.

Ignác Kojda

Pôsobil v obci od roku 1905 do 1917 ako administrátor. Patril medzi národných buditeľov a vlastivedných pracovníkov.

Ján Zamiška

Bol neúnavným pracovníkom v oblasti kultúry a osvety. Bol aj vynálezcom v menšom merítku. Jeden z jeho vynálezov mu aj patentovali. V obci pôsobil ako miestny krčmár.

Juraj Zamiška

Viedol ľud v obci Kolačkov 12 rokov ku svornosti. V kronike obce Kolačkov je zapísaný ako vynikajúci rodák.